Náš priateľ chovateľ Karol Szabó ma upozornil na článok zverejnený na stránkach nemeckého Klubu chovateľov holubov rysov bol odkaz na článok zverejnený v časopise Geflügelzeitung číslo 4/2017 a poprosil ma o jeho preklad. Keďže ide o zaujímavý článok, tak som sa rozhodol jeho preklad zverejniť aj na našich klubových stránkach.

Na nemeckých klubových stránkach bol zverejnený aj komentár šľachtiteľa klubu, ktorý sa vyjadruje k obrázkom v danom článku. Tieto obrázky ako aj preklad tohoto komentára nájdete pod prekladom článku.

 

Okúzlenie holubmi rysmi, modrými šupinatými bielohrotými

 

Medzi mnohými našimi plemenami holubov patria holuby rysy k jedným z najkrajších. Ich tvar a farba pri pohľade na tieto holuby rozbúchajú srdcia nejednému chovateľovi. Je to pokojný holub, ktorá sa rýchlo stane krotkým, ak sa mu dostatočne venujete. Holub rys je vhodný tak pre voliérový ako aj pre voľný chov. A ja už viac ako 50 rokov mám možnosť svedčiť o histórii a vývoji rázu modrých šupinatých bielohrotých rysov.

Na začiatok krátky prehľad z histórie: Okolo roku 1880 prejavil medzinárodne známy poľský chovateľ holubov prof. von Rozwadowski záujem o poľské holuby rysy. Bývalé rysy pôvodne vykazovali tvar veľkého poláriaceho holuba a nachádzali domov v Galícii, v okolí Krakova. Charakteristické znaky kresby boli bielošupinaté štíty krídel a biele pruhy, ktoré sa dedične zachovávali. Základná farba bola v tom čase tmavomodrá. Rys bol chovaný vidieckym obyvateľstvom kvôli dobrému obsahu mäsa ako úžitkový holub. Zámerne alebo neúmyselne boli pôvodné rysy krížené s bielohlavými bielohrotými sliezskými hrvoliakmi. Kríženci boli zvieratá so šupinatými krídlami a pomerne silnou hrvoľatosťou, ktorá je stále viditeľná v oslabenej podobe a stala sa súčasťou typu moderného rysa.

Prvé rysy boli prezentované profesorom von Rozwadowskim v roku 1881 v Nemecku v meste Halle an der Saale. Záujem nemeckých chovateľov bol taký veľký, že v nasledujúcom období bolo z Poľska importovaných stále viac holubov. Na základe iniciatívy legendárneho Edmunda Krebsa z Halle, po roku 1900 sa farba, kresba a čistota pruhov šľachtením vylepšili.

Názov holuba rysa vznikol v tej dobe, keď nečistota farby v štítoch krídele holuba pripomínala škvrnitú kresbu šelmy rysa. Rys sa tom čase vyskytoval ako v Galícii, tak aj severne od Karpát a bol bežným predátorom.

Holuby rysy boli pôvodne iba v modrej základnej farbe. Dnes je ich možné vidieť v štyroch základných farbách modrej, čiernej, červenej a žltej so 16 uznanými farebnými rázmi v Nemecku.

Na začiatku šesťdesiatych rokov sa rysy chovali všade takmer výlučne vo voľných chovoch. Nemali dnešnú telovú masu, boli to "elegantné" holuby, ktorý prinášali veľa potomkov. Vďaka voľným chovom a lietaniu sa ich svalstvo vyvíjalo len výnimočne. Operenie bolo utiahnuté na tele. Krídla takmer vždy dobre zakrývali chrbát.

V tejto dobe som v holubníku popri rysoch mal aj nejaké poštové holuby, čo malo pozitívny vplyv na vitalitu rysov. Chuť lietať u poštových holubov inšpirovala rysov, aby lietali s nimi. Hlavne mladé rysy urobili s poštovými holubmi naraz aj niekoľko kôl. Výdrž rysov pri lietaní bola obdivuhodná.

Za posledných 20 rokov sa u rysov výrazne zvýšila ich telesná hmotnosť. Krížením s holubmi ťažkých plemien sa aj z rysa stal "ťažký" tvarový holub. Dnešný štandard vyžaduje aby bol rys silný, relatívne nízky holub, s výraznou šírkou pŕs a hĺbkou hrudníka.

Počet vystavovaných modrých šupinatých bielohrotých rysov na veľkých a špeciálnych výstavách sa každým rokom zvyšoval.

Takže ste mohli napríklad na hlavnej špeciálnej výstave v Neudrossenfelde pred mnohými rokmi vidieť veľkolepé množstvo viac ako 600 modrých šupinatých bielohrotých rysov. Bohužiaľ, počet na hlavnej špeciálnej výstave v Neudrossenfelde v januári 2015 nebol ani 300. Všímam si tento pokles už asi 15 rokov. Dôvod je nejasný.

Preto, aby počet vystavovaných modrých šupinatých bielohrotých rysov opäť stúpal, chcel by som podporiť chov tohoto krásneho holuba. Chovať toto plemeno nie je náročné. Každý nový chovateľ zažije s týmito holubmi to, že chov modrých šupinatých bielohrotých rysov je veľmi zaujímavý a pestrý v potomstve. Radím novým chovateľom, aby farebný ráz týchto rysov chovali vyše 5 rokov a rok čo rok budú mať na výstavách stále väčší úspech. Ja sám som mal túto skúsenosť. Želám všetkým chovateľom dobrý a úspešný chovný rok!

FRIEDMAR SCHMIDT 

 

Komentár k článku "Okúzlenie holubmi rysmi, modrými šupinatými bielohrotými"

 

V časopise Geflügelzeitung číslo 4/2017 bol veľmi pekný článok od Friedmara Schmidta. Starý pán krásne vyjadruje fascináciu, ktorú vyžarujú naše modré šupinaté rysy. Avšak, podľa môjho názoru, redaktori nepridali do správy ideálne obrázky. Vzhľadom na to, že mnohí posudzovatelia sa riadia práve fotografiami z časpopisu Geflügelzeitung, požiadal som nášho šľachtiteľa Alwina Hermanna, aby obrázky okomentoval. A on tak srdečne urobil:

Niekoľko poznámok k článku nášho priateľa chovateľa Friedmara Schmidta v časopise Geflügelzeitung číslo 4/2017 "Okúzlenie holubmi rysmi, modrými šupinatými bielohrotými".

Na začiatok, každý článok o našich krásnych rysoch je vždy reklamou nášho plemena. Už dávno ďakujem nášmu starému pánovi Friedmarovi Schmidtovi za jeho príspevky. Z vlastnej chovateľskej skúsenosti, ktorá sa neustále rozvýjala poukazuje na samotný vývoj našich modrých šupinatých rysov.

V dokonalosti sú naše modré šupinaté rysy fascináciou, kráľovský farebný ráz našeho plemena. Farebný ráz, ktorý má svoje špeciálne problémy vďaka čiernemu lemovaniu šupinatosti, si už vyžaduje skúseného chovateľa.

Zvieratá, ktoré sú vhodné najmä na chov, majú vo výstavnej klietke malú šancu patriť medzi veľkých víťazov. Bielošupinatosť v štítoch má tendenciu sa neustále rozširovať. Preto na chov vždy potrebujeme zvieratá, ktoré majú viac farbiva alebo širší lem. Skutočnosť, že tieto zvieratá by mali vyvážiť šíriacu sa bielošupinatosť, je zrejmá. Lem šupinatosti, aj keď trochu širší, by mal byť stále ostrý a rovnomerný. Ale práve v tejto skutočnosti leží veľký šarm tohto farebného rázu.

Teraz k druhej časti mojich pripomienok: výber fotografií!

Fotografie sú momentky a nie vždy odrážajú skutočnosť. Dokonca ani u základnej farby nemožno vždy vychádzať z fotografie. Podmienky osvetlenia zohrávajú veľkú úlohu pri fotografovaní. Avšak môžeme formulovať vyhlásenia o tvare, hlave a šupinatosti.

K fotografii na strane 22 (tu Obrázok 1). Zviera vykazuje prijateľnú hornú a spodnú líniu tela s priľahlým perím. Hlavu by som si u samca želal viac samčiu a výraznejšiu pri krku. Obočnice a farba očí sú v poriadku. Ďalej by som si želal kratšiu zadnú partiu a výraznejšiu šupinatosť. V oblasti srdca (pri hrudi) a v oblasti krídla už nemôžeme nájsť základnú farbu. Požiadavka po rovnomernejšej šupinatosti a intenzívnejšom leme je preto opodstatnená.

Obrázok 1 (Zdroj 4/2017)

Obrázok na strane 23 hore (tu Obrázok 2). Jemný tvar, hlava a farba očí. Obočnicu by som si želal voľnejšiu (prístup k očnému odtieňu). K šupinatosti, ovály sú viac zaoblené, lem rovnomernejší a vidíme viac základnej farby v šupinatosti.

Obrázok 2 (Zdroj GZ 4/2017)

Teraz k páru na strane 23 dole (tu Obrázok 3):

Holubica má typický tvar, jemnú hlavu, farbu očí, obrys a farbu. Šupinatosť by mala byť rovnomernejšia. Želal by som si mať ovály šupinatosti rovnakej veľkosti. Čistota bielej v šupinatosti a v pruhoch je v poriadku.

Holub (1.0) spĺňa požiadavky postoja a držania tela, ale hĺbka hrudníka (spodná línia) nie je dostatočná, avšak kresbu je potrebné spomenúť ako ďalšiu výhodu. Vo všeobecnosti spodná línia neumožňuje dať celkové hodnotenie vyššie ako sg (veľmi dobrý).

Obrázok 3 (Zdroj GZ 4/2017)

Prial by som si, aby fotografie boli vybrané z archívu nášho priateľa chovateľa Klausa Beckmeiera. Tam máme zvieratá alebo obrázky, ktoré odrážajú súčasný stav chovu rysov pôsobivým spôsobom. Fotografie, ktoré predstavujú súčasný stav chovu, sú školiaci materiál pre našich chovateľov a našich kolegov posudzovateľov.

Rád by som v tomto bode zdôraznil, že táto iniciatíva nemá za cieľ nikoho kritizovať, ale dosiahnuť jednotné hodnotiace kritériá pre našich rysov. Článok Friedmara Schmidta je určite veľmi dobre napísaná a každému stojí za to, si ju prečítať. Z tohto dôvodu ju nájdete na nasledujúcom odkaze.

originál - Faszination Luchstauben, blau-weißgeschuppt, weißschwingig  (slovenský preklad - Okúzlenie holubmi rysmi, modrými šupinatými bielohrotými)

Ďakujeme redaktorom časopisu Geflügelzeitung, ktorí v tomto krásnom článkom dali priestor našim modrým šupinatým rysom.

Iba nedávno som hovoril s posudzovateľom holubov soviek, ktorý sám mal vo svojej mladosti modrých šupinatých rysov. Povedal, že neexistuje žiadne plemeno holubov s vyzretejšou šupinatosťou ako je rys. Myslím, že to nemohol povedať krajšie.

Tento príspevok pravdepodobne povzbudzí nejedného chovateľa alebo potenciálneho záujemcu, aby sa venoval tomuto "kráľovskému farebnému rázu".